Seewandský Klettersteig
Akciu klubu turistov Leteckých opravovní Trenčín "Dachstein 2009" sme na záver obohatili o výstup Seewandským Klettersteigom v blízkosti Hallstattského jazera. Táto zaistená cesta je označovaná ako druhá najťažšia na svete, čo bola pre nás dostatočná motivácia. Túto extrémne náročnú ferratu sa napokon rozhodli zdolať len traja členovia výpravy a to Vlado Švancár, Soňa Bažantová a ja (Martin Šuran).
Príjazd: Medzi mestami Hallstatt a Obertraun vedie cesta druhej triedy, kopírujúca breh Hallstattského jazera. Približne v polovici cesty medzi mestami sa nachádza rozľahlé parkovisko s drevenou budovou (WC) a trávnatá pláž.
Výstup - Seewand Klettersteig: Pripravte sa na bezmála kilometer skoro kolmej steny! Keďže celú noc pršalo, nemali sme na výstup zrovna ideálne podmienky. Ráno už síce dážď ustal, ale mraky a hmla stále pretrvávali. Ale keďže to bol náš posledný deň v Hallstatte, za pokus to stálo. Skala bola celá mokrá, viditeľnosť takmer nulová ale odhodlanie extra veľké. Postupujeme v celku svižne k prvému orientačnému bodu Doppeldach. Sú to dva také malé previsy, vcelku bez problémov prekonateľné. Nasleduje mierne uklonená pasáž s názvom Die Rampe, ktorá je pomerne nezaujímavá, iba si tu človek uvedomí, ako rýchle naberá výšku. Priliezame k miestu s názvom Seit 1881. Nasleduje dosť dobrý previsnutý tridsaťmetrový traverz a výstup k miestu, ktoré je označované ako jediná možnosť bivakovania, Fledermaus Bivak. Nachádza sa vľavo od hromozvodu, cca 20 metrov a je bezpečné. Zároveň označuje polovičku trasy. Pokračujeme už pekne kompaktnou skalou, prekonávame pomerne obtiažne kolmé niekedy až previsnuté miesta. Obtiažnosť sa zvyšuje, čo sa nám veľmi páči. Pohľady do údolia Hallstattu by mohli byť zaujímavé, keby nám prialo lepšie počasie. No museli sme sa uspokojiť aj s „Londýnskou hmlou“. Najťažšie pasáže by, podľa autorov cesty, mali ešte len prísť, a to v poslednom asi 100 metrovom kolmom pilieri (100m Pfeiler). Dva za sebou nachádzajúce sa záchytné body Am Igel a Putz Band sú už vo veľmi exponovanom teréne. Sila stále je, takže zatiaľ nepociťujeme väčšie problémy. Nasleduje už spomínaný 100 metrový pilier ktorý je naozaj 100 metrový a taktiež kolmý, niekde až previsnutý. Asi v polovičke piliera je umiestnená schránka s vrcholovou knižkou. Nie je na vrchole a to zámerne, aby sa do nej nezapisovali rôzny okoloidúci turisti. Zapisujeme realizačný tým KST LO Trenčín, listujeme a zisťujeme, že sme dnes jediní, kto sa v takomto nečase pokúsil o zdolanie vrcholu. Doliezame na vrchol vo výške 1680 m.n.m. a užívame si vrchol s prípitkom slovenského piva. K najvyššiemu bodu trasy, ku chate Gjaid Alm (Schilcher Haus), treba ešte ísť 35 minút kamenistým chodníkom. Trasa je udávaná červenou značkou a časový údaj je 35 minú.
Zostup: Od Schilcherhausu nastávajú dve možnosti zostupu. Po zjazdovke alebo lanovkou. My si vyberáme lacnejší, ale zato časovo dlhší variant, zostup pešo. Zbiehame dolu na parkovisko lanoviek, odkiaľ musíme ísť 5 km ťažko nezaujímavým asfaltovým chodníkom popri ceste k východziemu bodu
Náhľad fotografií zo zložky Seewand